2.3
Vybrané aspekty sebakoncepcie u seniora
PhDr. Iveta Ondriová, PhD.
Sebakoncepcia je pohľad jednotlivca na seba, predstava jedinca o sebe, to ako vidí sám seba, ako si myslí, že ho vidia iní. Pozitívna sebakoncepcia je dôležitou zložkou harmonického vývinu človeka. Narušenie sebakoncepcie alebo telesnej schémy môže byť zapríčinené aj rôznymi ochoreniami. Tie zapríčiňujú úzkosť, depresiu a iné psychologické problémy, ktoré vplývajú na život pacienta. V mnohých prípadoch je potrebná komplexná psychologická, príp. psychiatrická liečba, ktorá môže prispieť k zvýšeniu kvality života postihnutých. Ľudia s pozitívnym obrazom seba samého majú pozitívnejší vzťah k ostatným, sú spokojnejší v interpersonálnych vzťahoch, je u nich znížené riziko podľahnúť návykovému správaniu, či pokusu o samovraždu, lepšie zvládajú záťažové situácie. Obraz seba samého a ďalšie podobné konštrukty, ako napr. hodnotenie seba samého, sebaúcta, sebavedomie, spadajú do širšieho celku vyjadreného pojmom sebakoncepcia.
Ide o schopnosť človeka objektivizácie, to znamená, že vie urobiť zo seba samého objekt vnímania a posudzovania. Človek si v priebehu celého života o sebe utvára nejaký obraz, istú predstavu. Posudzuje sa a hodnotí seba samého, a tak si vytvára určitú sebakoncepciu a sebahodnotenie, teda vlastnosti, ktoré si pripisuje a o ktorých sa domnieva, že sú mu pripisované druhými ľuďmi. Sebakoncepciu možno definovať aj ako obraz alebo názor o sebe a zahŕňa aj dimenziu sebapoznania, či sebapozorovania.
Zahŕňa štyri navzájom prepojené zložky:
-
obraz tela (body image) – predstavy o vlastnom tele, jeho kráse, príťažlivosti, vitalite. Odmietanie pohľadu na vlastné telo, odmietanie dotyku, zakrývanie sa, pocity bezradnosti, bezmocnosti často súvisia s neprijatím, s narušeným vnímaním obrazu tela;
-
výkon sociálnych rolí – súvisí s postavením človeka v spoločnosti, vyplýva z jeho socioekonomického postavenia a je ovplyvnené vekom aj pohlavím. Ochorenie môže zapríčiniť zmenu vnímania rolí, popretie, ako aj neschopnosť opätovne sa vrátiť k plneniu týchto úloh;
-
osobná identita – vyjadruje jedinečnosť človeka, formuje sa postupne v priebehu života. Pri narušení sú v popredí pocity hanby, nízka frustračná tolerancia, verbálne negovanie seba samého;
-
sebaúcta – ide o uvedomenie si seba samého, svojich zážitkov. Na sebaúctu môžeme pozerať aj ako na globálnu charakteristiku jedinca. Odráža jednotlivé dominantné charakteristiky človeka, ako sú kognitívne, sociálne, pohybové a ďalšie schopnosti.
Telesná sebakoncepcia – body image. Vo vzťahu ku zdraviu a chorobe zohráva dôležitú úlohu telesná schéma ako súčasť sebakoncepcie. Zovňajšok človeka, to znamená jeho telo, je spoločenským predstaviteľom osobnosti. Je to prvá informácia, ktorú o jedincovi dostáva okolie. So svojím telom komunikujeme; naše telo je nositeľom mnohých znakov – štíhlosť, obéznosť, výška, staroba, mladosť. Body image ako súčasť sebakoncepcie, je mentálny obraz seba, ktorý zahŕňa pocity a vnímanie týkajúce sa fyzického vzhľadu, zdravia, schopností a sexuality. Vyvíja sa cez skúsenosti s vlastným telom. Zahŕňa jednak…
