2.80
Rizikové psychosociálne faktory vzniku srdcovocievnych ochorení
PhDr. Iveta Ondriová, PhD.
Sociálne deprivujúce faktory spoločensko-kultúrne faktory, sociálno-ekonomický status, výška vzdelania, príslušnosť k určitej vrstve, náhly spoločenský vzostup či pád, rodinné nezhody, problémy s dětmi.
Emocionálne a osobnostné faktory - niektoré osobnostné faktory, D-typ osobnosti, hostilita, anxieta, depresivita, emocionálny stres, životná nespokojnosť, nedostatok sociálnej podpory, neprimerané zvládacie mechanizmy a iné.
Faktory súvisiace s pracovným procesom - funkčný stres, vedúca funkcia, stres zo zodpovednosti a iné.
Depresivita, beznádej, vyčerpanie - tieto faktory sú významnými rizikovými faktormi, ktoré podporujú rozvoj koronárneho srdcového ochorenia a znižujú parasympatickú aktivitu. Človek má depresívnu náladu, alebo sa depresívny javí svojmu okoliu. Cíti bezmocnosť, občas dochádza aj k záchvatom plaču. Má znížené sebavedomie a prenasleduje ho pocit bezmocnosti a neprimeranej viny. Depresívni ľudia sa vždy sťažujú na stratu energie a únavu. Ľudia nie sú schopní sa sústrediť, alebo rozhodovať, majú problémy s pamäťou. V podstate ide o zníženie schopnosti myslieť. Celkový pohľad na život je často spojený s negatívnym, alebo iracionálnym postojom.
Akútny i chronický stres - Stres patrí k bežnému životu, pokiaľ je primeraný a nepôsobí dlhodobo. Dlhodobý stres však so sebou prináša možné riziká ovplyvňujúce zdravie človeka. Stres je výsledkom medzi stresormi (požiadavkami) a salutormi (možnosťami). Stresor je podnet, ktorý spúšťa stresovú reakciu, pri ktorej dochádza k znižovaniu subjektívnej schopnosti kontroly. Relatívne stereotypný súbor psychologických a biologických schém správania, stresová reakcia, zodpovedá zložitej interakcii medzi fyziologickými aktivitami, kognitívnymi procesmi a behaviorálnymi odpoveďami,ktorými organizmus reaguje na pôsobenie vplyvov stresových faktorov. Ide o subjektívne prežívanie nepríjemného emocionálneho napätia, subjektívnu interpretáciu percipovaného stresora, negatívne napätie v snahe vyhnúť sa nepríjemnej situácii alebo agresívne správanie a konanie, či fyziologické zmeny, podľa intenzity aktivácie a adaptácie na stres. Hans Selye vypracoval model tzv. “všeobecného adaptačného syndrómu GAS“ (general adaptation syndrom), kedy organizmus odpovedá na prípadné nebezpečenstvo, mobilizáciou proti ohrozeniu a telo sa adaptuje aj na miestne, lokálne stresory.
Osobnosť typu D je charakterizovaná spojenou tendenciou prežívať negatívne emócie a potláčať tieto emócie pri vyhýbaní sa sociálnemu kontaktu s inými. Typ D je citlivým faktorom pre všeobecný psychologický distres, ktorý vplýva na telesný a psychický zdravotný stav. Súčasné prehľadové štúdie týkajúce sa osobnosti typu D poukazujú na nasledovné skutočnosti:v bežnej populácii má prítomnosť typu D negatívny vplyv na duševné zdravie (viac symptómov depresie, anxiety, posttraumatická stresová porucha, duševný distres, negatívne zvládanie, menej sociálnej opory) a fyzické zdravie (viac zdravotných sťažností, horší zdravotný stav, viac chrípke podobných ochorení). Typ D nahradil typ A ako dominantný osobnostný rizikový faktor pre koronárnu srdcovú chorobu.
NahoruHostilita a sklon ku konfliktnému správaniu
Radou výskumov bol zistený negatívny vzťah medzi prežívaním hostility a spoločenskou potrebou ju tlmiť. Potlačiť hostilitu je mimoriadne ťažké najmä pre ľudí, ktorí v detstve zvykli prejavovať záchvaty agresie voči iným. Inými faktormi podieľajúcimi sa najmä pri vzniku esenciálnej hypertenzie je prehnaná svedomitosť, zodpovednosť, starostlivosť. Nie je prekvapivé, že nepriateľské osoby uvádzajú vyšší počet interpersonálnych konfliktov a nižšiu mieru sociálnej opory než ostatní ľudia.
Znížená sociálna podpora má priame negatívne účinky na celý rad objektívnych aj subjektívnych ukazovateľov zdravotnej situácie. Hostilita teda môže mať priamy vplyv na stav kardiovaskulárnych systémov, pretože zvyšuje mieru chronickej aktivácie. Nepriamy účinok na zdravotnú situáciu spočíva v zníženej sociálnej opore.
NahoruRivalizujúce správanie
Extrémna snaha po sebapresadení s vnímaným pocitom ohrozenia, ľudia nenachádzajú podporu v okolí, ohrozenie vedie k úzkosti a strachu. Tým sa stimuluje sympatikus vegetatívnej nervovej sústavy. Činnosť srdca sa zaktivuje, zvyšuje sa krvný tlak, i srdcový tep, krv sa sťahuje z periférie do vnútorných orgánov.
To všetko je prejavom reakcie ,,boj-útek”. Po istej dobe je stimulovaný parasympatikus vegetatívnej nervovej sústavy. Človek sčervená, môže sa uňho vyskytnúť nauzea, možnosť omdletia, problémy s dýchaním a iné. Nebezpečné sa to stáva vtedy ak sa často a dlho opakuje hyperaktivita sympatiku a parasympatiku. Vysoké pracovné požiadavky a nedostatok možnosti ovplyvnenia pracovných podmienok a s tým súvisiaca nerovnováha medzi pracovnou vyťaženosťou a uznaním.
NahoruNedostatok sociálnej podpory
Ľudia, ktorí nemajú dostatočnú sociálnu oporu a trpia srdcovou chorobou umierajú dvakrát častejšie v porovnaní s ostatnými. Holistický pohľad na človeka je v súlade s bio-psycho-sociálnym modelom zdravia a choroby. Každé ochorenie je sprevádzané somatickými zmenami a negatívnymi emóciami, ktoré v medziľudských vzťahoch môžu viesť k sociálnej izolácii, narušeniu vzťahov v rodine a zmene sociálneho statusu.
Neadekvátne plnenie sociálnych rolí, čo vedie k deficitu sebaúcty a narušeniu sebakoncepcie Kvôli chorobe človek často nemôže v plnej miere vykonávať doterajšiu činnosť vo svojej profesii. Zníženie fyzickej mobility v dôsledku choroby môže viesť až k jej strate. Pre značnú časť chronicky chorých ľudí je tiež sprievodným javom ohrozenie ich sociálneho postavenia, alebo explicitne sociálny zostup s následnou redukciou, prípadne stratou finančného príjmu a tým aj spoločenskej a rodinnej prestíže. Zároveň môže dôjsť k obmedzeniu alebo vymiznutiu dôležitých sociálnych kontaktov, absencii istoty sociálnej identifikácie, prípadne k obávanej stigmatizácii, ak chronicky chorému človeku hrozí trvalá invalidita.
U väčšiny ľudí sebaúcta a sebakoncepcia závisí od pocitu a schopnosti samostatnosti a užitočnosti či potrebnosti vlastnej existencie. Sebakoncepcia a sebaúcta sú nevyhnutné pre duševné i telesné zdravie človeka. Ľudia s nezdravou sebakoncepciou zvyčajne vyjadrujú svoje pocity bezcennosti, nespokojnosti so sebou samým, nenávisti voči sebe a niekedy aj nenávisti voči iným.
Pacienti s koronárnym srdcovým ochorením majú tendenciu popierať problémy. I pri výrazných kardiálnych bolestiach vykonávajú činnosti, ktoré považujú za dôležité bez toho, aby vyhľadali pomoc. Počas ich hospitalizácie naliehajú už pri miernom zlepšení, aby im bola umožnená fyzická aktivita, aby si mohli overiť svoju výkonnosť. Bagatelizáciu vlastných problémov využívajú k prezentovaniu vlastného obrazu sily a nezávislosti a tým nadobudnutiu pocitu vlastnej hodnoty.
Akékoľvek priznanie vlastnej slabosti je pacientom vnímaná ako strata vlastnej hodnoty, autonómie. Po návrate z nemocnice sa vyskytujú u pacienta rôzne negatívne emócie, človek rieši množstvo skutočných problémov.
Psychologickú pomoc či účasť na psychoterapiach však odmieta alebo si svojvoľne vysadzuje sedatíva ako prejav bojkotu. Riešením je psychologická pomoc v rámci rehabilitačného programu, ktorá je jeho integrálnou, ale nedeklarovanou súčasťou. Prvých…
